View extra

Neznámy hrdina

Je to práca o Pavelovi Havaldovi , o účasti slovenský vojakov vo vojne proti ZSSR, o Slovenskom národnom povstaní,  a regionálnych dejinách Baťovian(dnes Partizánske). Neváhajte zverejniť svoj názor. ©Ján Valášek , 2011.

Uverejňujem môj prvý blog na pravda.sk. Vlastne sa o blog ani nejedná , je to skôr môj výskum v oblasti 2. svetovej vojny , SNP a regiónalny dejín.(je to časť mojej práce na dej. olympiádu.)

Bol by som rád , ak by ste vyjadrili názor na prácu pripadne ma upozornili na možné nepravdy za čo Vám budem povďačný.

Neskopíroval som odkazy ani použitú literatúru a by ste o ne mali záujem pošlem ich  na váš mail.

2.Život Pavela Havaldu

2.1 Detstvo Pavela Havaldu:

Pavel Havalda je ten, ktorý dal názov mojej práci. Ak chceme poznať celý jeho príbeh, musíme začať úplne na začiatku. Pavel sa narodil 12.augusta 1919 v malej dedine Skačany pri Partizánskom. V jeho piatich rokoch mu odišiel otec za prácou do Argentíny, pre rodinu Havaldovcov (mal aj jedného brata) nastali ťažké časy, keby v rodine nemali bohatú tetu, nič iné by im neostávalo, len dať sa na žobranie. A práve táto teta mala rozhodnúť o smerovaní Pavelovho života a to tak, že ho donútila vstúpiť do kňazského seminára v Nitre. Tu sa skamarátil s Rudolfom Jašíkom (významný slov. spisovateľ), s ktorým neskôr spolupracoval v ilegálnom hnutí. Na seminári sa dlho ,,neohrial´´, keďže zakrátko z neho ušiel. Po návrate(mal 14 rokov) do rodnej obce nastúpil do mlynu. Dva roky ťažkej práce dali vetchému chlapcovi zabrať. Po návrate otca domov sa skúšal vyučil za mäsiara, no nakoniec sa vyučil za murára. Následne nastúpil ako staviteľ rodiaceho sa mesta -Baťovany…

3.Vznik SR a slovenská armáda v boji proti ZSSR

3.1 Vznik Slovenskej republiky a formovanie slovenskej armády.

Rozbitie Česko-Slovenska a vznik Slovenského štátu 14.marca 1939 boli výsledkom agresívnej zahraničnej politiky nacistického Nemecka. Vyhlásenie samostatnosti determinoval strach z možného delenia Slovenska medzi Nemecko, Poľsko a Maďarsko. Suverenita Slovenského štátu (podľa ústavy z 21.júla 1939 Slovenská republika -SR, prezidentom sa stal J.Tiso) bola od začiatku oklieštená ochrannou zmluvou s Nemeckom 23.marca 1939.Slovenský štát sa zaviazal viesť zahraničnú politiku v súlade so záujmom nacistického Nemecka a na  západnom Slovensku sa vytvorila ochranná zóna. Z tohto dôvodu sa na Slovensku etablovali jej poradné orgány na čelo s Nemeckou vojenskou misiou (velil jej od 15.apríla 1942  genpor. Schlieper, od 1.augusta 1944 gen.Hubicki)Od marca 1942 získava veliteľ Nemeckej misie post nemeckého generála na Ministerstve národnej obrany. Začiatky budovania slovenskej armády boli veľmi ťažké, keďže nemecká armáda uskutočnila rozsiahlu konfiškáciu munície. Ďalším problémom bol aj nedostatok skúsených vojakov, ktorí by plnili riadiace funkcie.

Do tejto situácie 23.marca 1939 vypukol maďarsko-slovenský konflikt. Maďarsko dostalo súhlas od Nemecka na korekciu hraníc(t.j obsadenie Podkarpatskej Rusi a východnej často SR.), ale Maďari sa pokúsili odsadiť aj tie územia, na ktoré im Nemecko nedalo súhlas. Preto 24.marca 1939 slovenská armáda prešla do protiútoku. Maďarské letectvo bombardovalo letisko v Spišskej Novej Vsi, pri ktorom prišlo o život 13 ľudí. Boje ustali večer toho dňa na následok nemeckej intervencie.¹

K 11.decembru 1940 bolo zloženie slovenskej armády nasledovné:

3 generáli , 1 306 dôstojníkov, 1 219 rotmajstrov.595 poddôstojníkov 26 588 vojakov a 364 civilných zamestnancov .Čo bolo spolu 30 075 osôb.

Slovenská armáda plánovala zvýšiť počty generálov z troch na jedenásť a počet dôstojníkov na  2 109, čo sa jej nepodarilo uskutočniť až do zániku slovenskej armády.²…

2.2 Pavel Havalda v operácií BARBAROSSA

…Po skončení mobilizácie ,musel nastúpiť ako slovenský vojak proti ZSSR.

Nastúpil do druhej zaisťovacej divízie, najskôr ako vodič neskôr ako čatár- zapisovateľ poľného vojenského súdu v meste Žitomír. Postupom času sa pridal do ilegálnej antifašistickej skupiny okolo stotníka justície JUDr. Antona Rašlu. Čoskoro nadviazali kontakt s domácim obyvateľstvom, začali organizovať ilegálne stretnutia. Rozhodli sa pomáhať obyvateľom Žitomíra a to darovaním cigariet, cukru, soli, rumu, atď., z vojenského skladu(Hlavne zásluhou veliteľa skladu Pavla Važana) a v neposlednom rade ochranou pred nemeckou agresiou. Tým si získali veľkú dôveru medzi obyvateľmi a medzi vojakmi a domácimi dievčatami začali vznikať prvé lásky. Tu si našiel aj svoju budúcu manželku Galinu Viktorovnu Ljagman(narodenú 18.júla 1925).Bola sirota. Opatrovala ju dôchodkyňa Júlia O. Selecká. Pavel odišiel na desaťdňovú dovolenku na Slovensko, pri príchode späť na Ukrajinu doniesol Galine darčeky.(šaty. sveter. kabát. Obuv,…),ale nezabudol ani na svojich kamarátov, ktorým doniesol slivovicu a drobnosti pre ich dievčatá.

No však radosť netrvala dlho. Nemci začali odvážať obyvateľov na nútené práce a do koncentračných táborov. Odvážali len tých, ktorí mali dokončené školy. Galina študovala na zubárskej škole , ktorú mala onedlho skončiť. Jediné riešenie bolo odísť na Slovensko a tam sa zobrať. No zákon to Galine neumožňoval, keďže v tom čase  ešte nebola plnoletá. Túto situáciu vyriešil npor. JUDr.Kadlečík. ktorý pomohol Pavela uvoľniť z vojenskej služby a Galine sa určila tútorka.5.júla 1943(zdroj sobášny list) po pravoslávnom obrade boli manželia.7.augusta 1943 sa rozhodli odísť na Slovensko. Pri ceste vlakom boli v kŕči, pretože nemali povolenie na prechod cez nemecké územie. No napokon šťastne docestovali do Skačian.(18.augusta 1943)…

3.2 Vstup SR do vojny a boj proti ZSSR

…Hitler spočiatku neplánoval zapojiť slovenskú armádu do boja proti ZSSR. No, pár dni pred začiatkom sa jeho stanovisko zmenilo. Jeho stanovisko, t.j plán pričleniť slovenský vojakov k Wehrmahtu v operácií Barbarosa,  tlmočil šéf generálneho štábu gen. Halder pri svojej návšteve v Bratislave 19.júna 1941.³ V ráno 22. júna 1941 ,nemecký vyslanec H.E.Ludin odovzdal V.Tukovi hlásenie o vojnovom stave medzi Nemeckom a ZSSR. Tuka bez konzultácie s inými ústavnými činiteľmi vyjadril ochotu vstúpiť do vojny po boku Nemecka.

23.júna 1941 po súhlase prezidenta- J.Tisa, ministra národnej obrany -gen.Čatloša a predsedu vlády V.Tuku,  sa slovenská armáda pripojila k boju proti ZSSR.⁴ Do bojov na východnom fronte boli nasadené dve slovenské divízie : 1.Rýchla divízia(skupina) 2.Zaisťovacia divízia.²

Bližší pohľad na Rýchlu divíziu :

– Divízii velil plk. Rudolf Pilfousek. Slovenské jednotky na východnom fronte spadali na začiatku ťaženia pod takzvanú Slovenskú armádnu skupinu, ktorej velil gen. Ferdinand Čatloš. Rýchla divízia vznikla 23. júla 1941 po viacnásobnej reorganizácii Rýchlej brigády, predtým Rýchlej skupiny. Divíziu neskôr po ústupe z Kaukazu označovali aj 1. pešia alebo 1. technická divízia…

…Rýchla skupina postupovala najprv smerom na poľský Sanok, no neskôr bola presmerovaná na Ľvov a Vinnicu. Asi 8.júla 1941 tieto jednotky pri svojom postupe prenikli mimo územia, ktoré spadalo pod pôsobnosť slovenského velenia, a tak boli podriadené k nemeckej 17.armáde, v rámci ktorej vojsk už operovali do samého začiatku vpádu do ZSSR. Do prvých bojov sa jednotka dostala pri osade Zaluž. Prvé intenzívnejšie boje s Červenou armádou prebehli 22.júla 1941 pri osade Lipovec.(Umrelo tu najviac slovenských vojakov počas jedného dná a to-68 padlých ⁵.) Neskôr sa podieľala na nemeckom postupe južnou Ukrajinou. Vyše pol roka potom držala obranné postavenia pri Azovskom mori, Taganrogu a rieke Minus. V júni 1942 jednotka vďaka svojej motorizácii veľmi rýchlo postupovala a                          22. júna dosiahla Rostov na Done. Zapojila sa i do bojov o mesto a bola prvou jednotkou vojsk Osi, ktorá si vybudovala predmostie na východnom brehu Donu. Odtiaľ postupovala do novembra 1942 na Kaukaz. V dôsledku sovietskeho protiútoku však bola postupne sťahovaná a skončila na Kryme. V tej dobe však bola morálka slovenských vojakov celkom iná ako na začiatku vojny, mnohí už neboli ochotní bojovať proti Sovietskemu zväzu a chápali, že stoja na nesprávnej strane. V noci z 29. na 30. októbra 1943 sa jednotka dostala nečakane do bojov pri Melitople a Červená armáda zajala okolo 2300 slovenských vojakov a 45 dôstojníkov .⁶ (bol to najväčší prechod na druhú stranu na Východnom fronte. S týchto vojakov sa vytvorila 2.čekoslovenská paradesantná brigáda.)Rýchlu divíziu už viac nemecké velenie nenasadzovalo na fronte  a marci 1945 ju zajali Sovietske jednotky v Rakúsku pri Wiener Neustadt.

Bližší pohľad na Zaisťovaciu divíziu (Tu pôsobil P.Havalda) :

Bola postavená z jednotiek 1.a 2. divízie. Skladala sa z Veliteľstva(štábna rota a autokolóna poľný súd s prokurátorom),2.peších plukov, Náhradný prápor, Delostrelecký pluk, Jazdecký priezvedný oddiel, Ľahká batéria.2 Nákladné automobilové kolóny a Spojovací prápor. ⁷

Pôsobila v tyle Nemeckej armády , pomáhala Rýchlej divízii a tiež mala potláčať partizánske hnutie.Za veliteľa Zaisťovacej divízie(ZD) bol 15.augusta 1941 vymenovaný plk.gšt. Augustín Malár. 28..augusta 1941 rozkazom č.6,dostala nariadenie presunúť sa do priestoru Polonnoje-Šepetovka (Na Ukrajine), kde nahradila nemecké zaisťovacie divízie. Na svojom pochode sa slovenskí vojaci stretávali s priateľským prijatím zo strany ukrajinského obyvateľstva, o čom svedči spomienka stot.JUDr.A.Rašlu z mesta Tarnnopol: ,,V tomto meste sme sa zúčastnili aj na akejsi ´recepcii´, ktorú usporiadalo vedenie mesta na počesť slovenskej armády. Táto recepcia vyznela ako demonštrácia náklonnosti k Slovákom, v zmysle náklonnosti k demokratickým manierom. ktoré praktizovali príslušníci slovenskej armády. Keď potom za dva dni opúšťal štáb divízie Tarnopol, prišla sa s nimi rozlúčiť manifestačná ´elita´ miestneho obyvateľstva.´´. ⁸ (Tato dôvera bola vybudovaná na základe pomoci spomenutej v kapitole )

Práve v tom čase v uvedenom priestore začali pôsobiť nemecké policajné komandá (Einsatzgruppen, konali čistky v duchu ,,nového poriadku´´ propagovaného nemeckou nacistickou ideológiou…

…Tie sa týkali najmä židovského obyvateľstva tieto praktiky neunikli ani mužstvo ZD,, napr. mužstvo 2 pešieho pluku.(Kanónová protitanková jednotka) získalo informácie o zastrelení

2 000 Židov 17.septembra 1941 v Polovom⁹.Divízia sa do 6.októbra presunula do priestoru Žitomír – Ovruč, kde bolo zriadené posádkové veliteľstvo.

ZD tu zotrvala až do začiatku júla 1943 kedy sa kompletne presunula do priestoru Minsku.(P.Havalda v tom čase už nevykonával vojenskú službu).

1.augusta 1943 rozhodnutím ministra gen.Čatloša  bola zmenená na 2.pešiu divíziu(PD), keďže sa od nej odpojili všetky pancierové jednoty a väčšina letectva.(ostali iba 4 stíhačky

B-534)⁸.

Tu musela čeliť útokom sovietskych partizánov, pričom útočná iniciatíva bola skoro vždy na strane partizánov. V partizánskych radoch bojovali aj slovenskí dezertéri, pričom ich nebolo mnoho, z dôvodu dobrého zásobovania PD potravinami, na rozdiel o veľmi zlých podmienok na strane partizánov. Koniec pôsobenia PD na území sovietskeho zväzu nastal v novembri 1943 , keď bola odsunutá z Bieloruska.

Celkové straty slovenskej armády počas ťaženia proti ZSSR činili asi 2 500 mužov¹⁰.Slováci v priebehu operácie BARBAROSSA ukázali výborné bojové a organizačné schopnosti, čo plne vyvracia nezmyselný mýtus o ,,holubičej´´ povahe slovenského národa.

2.3 Pavel Havalda – Partizán.

…Ihneď po príchode nadviazal spojenie s ilegálnou skupinou Pavel. Neskôr sa preťahovali do bytu v Baťovanoch. Tu sa konali ilegálne stretnutia skupiny Pavel. Dostal úlohu vyzbrojiť skupinu Pavel krátkymi zbraňami, keďže bolo riskantné ostať v Baťovanoch ,presťahoval sa späť do Skačian. Pri vypuknutí povstania bol poverení vedením muničného skladu v Šimonovanoch. Ešte predtým zabezpečili z vojenských skladov zbrane. Tých , ktorý sa rozhodli pridať na stranu partizánov vyzbrojovali vojenskými puškami a skúsenejších ľahkými guľometmi. A potom prišli smutné dni, v prvom boji pri Kamanovej neďaleko Topoľčian padli prví spolubojovníci- priatelia. Už vtedy vedeli, že poraziť Nemeckú armádu s pancierovými vozidlami a dostatkom munície, len s ľahkými pechotnými zbraňami je nemožné, ale rozhodli sa čo najviac spomaliť postup jednotiek SS Schill ku vojenskému skladu v Zemianskych Kostoľanoch. Po vyhlásení povstania sa rozhodol bojovať aj Pavel, prvý boj prišiel ráno 7.septembra 1944 – bol boj o Skačany. Boje trvali päť dní Občania donášali povstalcom strelivo i stravu.10 septembra podnikla povstalecká jednotka pod jeho velením(bol čatár) protiútok  po dvojhodinovom boji sa im podarilo zajať päť esesákov. Zakrátko museli ustupovať späť do hôr, keďže Nemci nasadili obrnené vozidlá a tanky. Na ústupe bol zranení črepinou do nohy. Toto zranenie spôsobilo že prestal bojovať a musel sa liečiť. Keďže Nemci po ňom pátrali, musel si aj s manželkou nájsť úkryt. Pomohla im rodina Grgulových, ktorá ich prichýlila vo svojom dome v Nedašovciach. Po zotavení robil prieskumníka a  spojku pre partizánov. Takže fáma, že bol mŕtvy mu prišla vhod.                              V Nedašovciach sa  skrýval až do konca marca 1945.Pri oslobodení mesta sa vrátil do svojho

bytu v  Baťovanoch, ktorý bol však úplne vyrabovaný príslušníkmi Gestapa.

4.Slovenské národne povstanie a oslobodenie Slovenska.

4.1Protifašistický odboj

V prvých počiatkoch mladej republiky boli aj občania ktorí, nesúhlasili s vytvorením nového štátu. Znepokojovalo ich hlavne vytváranie systému vlády jednej strany(Ostané politické strany boli rozpustené.).Následne dochádzalo k vytváraniu jednotlivých kresťanských odborov. jednotnej organizácie mládeže- HM(Hlinkova mládež) a polovojenské formácie- HG (Hlinkova garda.).Stupňovala sa antisemitská a protičeská kampaň, prehlbovala sa orientácia na fašistické štáty ,silnela politická, hospodárska, a vojenská závislosť od nacistického Nemecka. Tie faktory boli tie, ktoré znepokojovali slovenských občanov. Boli to hlavne členovia bývalých politických strán, židia, príslušníci osvetových, kultúrnych a iných spolkov. Okrem toho aj príslušníci evanjelickej cirkvi , ale i vojaci a dôstojníci slovenskej armády. Od roku 1939 v odboji na Slovensku pôsobili tri hlavné smery – komunistický, sociálnodemokratická a občiansky. Ich spoločným menovateľom bola snaha o porážku fašistického režimu. Významná bola aj skupina okolo Vavra Šrobára, s touto skupinou spolupracovali napr. gen.Golian, niektorí príslušníci ÚŠB. Nadviazala spojenie s polit. a vojenskými kruhmi v Lodýne. Jeho spolupracovníci sa podieľali na presune francúzskych zajatcov, budúcich partizánov, z Maďarska na Slovensko. V.Šrobár inicioval niekoľko významných odbojových udalostí , najmä však poradu v Bytči začiatkom augusta 1943, na ktorej sa okrem neho zúčastnil aj M.Mičura, P.Zaťko, I.Karvaš a M.Sokol. Z tejto porady vzišiel dokument označovaní ako ,,Memorandum piatich bývalých ministrov˝. V skratke, obsahuje predstavy a názory autorov a ich stúpencov o postupe a spôsobe obnovenia československej štátnosti, Československej republiky, o jej štátnosti i o postavení Slovenska a slovenského národa v nej. Paradoxom je, že Slovenská armáda sa nestala spoľahlivým nástrojom  a mocenskou oporou ľudáckeho režimu. Dokazuje to celý rad faktov a  skutočností – protest vojakov proti zapojenia sa Slovenka do druhej svetovej vojny, prechody slovenských vojakov na druhu stranu na východnom fronte. V armáde pracovalo aj viacero odbojových skupín , jednou z prvých bola skupina Victoire. Na jej čele stál pplk. J .Hluchý. Jednou s najvýznamnejších zložiek odboja bol Komunistický výbor, spočiatku odbojová činnosť pozostávala z bodovania organizačnej siete, z agitácie proti fašizmu, z rozširovania ilegálnej tlače a zo získavania ľudí do odbojovej práce. Po napadnutí ZSSR Nemeckom, pristúpili k realizácií učenejších a ostrejších foriem odboja. Patrili sem diverzie (záškodníctvo) , sabotáže a zakladanie partizánskych skupín. Prvé partizánske skupiny boli : na záp. Slovesku (skup. J.Kráľa), na stred. Slovensku (skup. Sitno a Vtáčník) a na vých. Slovensku (skup. P.Boroša).Komunisti prejavovali aj snahu vytvoriť orgán, ktorý by zjednotil odbojové zložky, preto v marci 1942 vznikol v Bratislave Ústredný revolučný národný výbor (Ú RNV).Ale na to aby protifašistický odboj dosiahol väčší rozmach bolo potrebné dosiahnutie jednoty všetkých smerov a hlavných skupín v protifašistickom odboji pod vedením centrálneho orgánu. Rokovania prebiehali od leta 1943 na konci ktorých , bolo vytvorenie ilegálnej SNR(Slovenskej národnej rady.).SNR sa konštituovala prijatím dokumentu Vianočná dohoda v decembri 1943.Za najväčší nedostatok SNR sa dodnes považuje vylúčenie V.Šrobára (rep. jeho skupiny) z príprav povstania, čo skomplikovalo vzťahy zo zahraničným vedením

česko-slovenského odboja v Londýne.

Hlavnou úlohou odbojových buniek v hospodárskych orgánoch bolo zabezpečenie materiálneho a finančného zázemia Povstania.  Významnú úlohu pri tom zohrali Peter Zaťko, poradca ministra hospodárstva, a Imrich Karvaš, guvernér Slovenskej národnej banky, ktorý zabezpečil prevoz 3,541 miliárd Ks do Banskej Bystrice a súčasne zariadil presun drahých kovov v objeme 953 kg na Stredné Slovensko ⁹. Ďalšiu časť rezerv drahých kovov zablokoval vo Švajčiarskych bankách a tak ich uchránil pre nemeckou armádou. Klúčovú úlohu pri organizovaní a zásobovaní povstalcov zohrali ilegálne RNV(Revolučné národné výbory).Stali sa symbolom zjednotenia všetkých antifašistických síl a skupín.

4.2 Prípravy SNP

27. apríla 1944 pozvala ilegálna SNR pplk.J.Goliana na tajnú poradu do Bratislavy. SNR a exilový prezident E.Beneš poverili Goliana spracovať vojenský plán Povstania a jeho vojenské prípravy a vytvoriť VÚ(Vojenské útvary) na čele s Golianom, podriadené SNR. Goliana mal dvoch zástupcov _ V.Talského a J.Imru. Výsledný plán predložil 29,júna 1944 SNR na schválenie.

Plánované kroky: Dve divízie, ktoré sa začali na východné Slovensko presúvať v máji 1944, mali začať povstanie obsadením Duklianskeho priesmyku (spájajúceho Poľsko a severovýchodné Slovensko cez Karpaty) v koordinácii s prichádzajúcou Červenou armádou (1. ukrajinský front pod velením maršala Ivana Koneva) alebo reagovať podľa príkazov povstaleckého ppkl. Jána Goliana okamžitou konfrontáciou s akoukoľvek inváziou nemeckých síl a udržaním karpatských priesmykov až do príchodu Červenej armády. Tento plán počítal s obranou strategického trojuholníka Banská Bystrica – Brezno – Zvolen na strednom Slovensku do príchodu sovietskych vojsk.¹¹

Pplk. J. Golian, plk. V. Talský, mjr. J. Nosko a J. Ševčík sa 24. augusta 1944 zišli na Veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici a na základe Talského správ o sústredení nemeckých divízií na južnej Morave prišli k záveru , že slovenská armáda vystúpi na odpor, ak nemecké okupačné jednotky prekročia na západe rieku Váh po Žilinu, na severe Váh po Štrbu a na juhu štátne hranice. Ján Golian predpokladal, že okupácia sa začne z 26. augusta na 27. august alebo v noci na 28. august, čo bolo pravdepodobnejšie, pretože Nemci mali tendenciu začínať svoje akcie v nedeľu. Preto jednotky armády určené pre obranu taktického trojuholníka zaujali na základe tajných inštrukcií Goliana obranné priestory a boli vybavené ostrým strelivom. K večeru začali budovať opevnenie. Neobsadený zostal iba smer Žiar nad Hronom, pretože jednotku, ktorá bola na tento smer určená, držal na Pohroní gen. Jozef Turanec v akcii proti partizánom. K zásahu nemeckých jednotiek nedošlo, preto boli jednotky stiahnuté do kasární. Vojenské ústredie síce sprvu váhalo, no neskôr došlo k rozhodnutiu, že Nemcom sa bude potrebné postaviť pri akomkoľvek náznaku prekročenia západných hraníc krajiny. V tej dobe bolo jasné, že nemecké vojská už mali vypracovaný plán na obsadenie Slovenska a bolo len otázkou času, kedy ho začnú plniť, keďže vojnový (oslobodzovací) front sa približoval každým dňom k územiu Slovenska, preto bolo nutné nadviazať spojenie s Moskvou .Spojenie sa podarilo nadviazať až 2. augusta, vdedy sa podarilo prepraviť nadporučíka Koreckého o dva dni neskôr odboj poslal ešte 2 spojky, boli nimi kapitán Ferjenčík, ale aj predstaviteľ komunistov Šmidke, ktorý niesol Čatlošove memorandum.(S týmto memorandom nesúhlasil Beneš, preto sa snažil Goliana spoliť s Moskvou skôr ako dorazí memorandum.)

Vojenské jednotky :

Hlavnou zložkou ozbrojených síl povstania boli povstalecké jednotky, organizované ako 1. česko-slovenská armáda na Slovensku. Oficiálne pomenovanie vzniklo 31. augusta 1944. Povstalecká armáda sa skladala z jednotiek Slovenskej armády, ktoré prešli na stranu povstalcov. Počty jej bojovníkov sa postupne menili. Na začiatku bolo približne 18 000 vojakov. Po mobilizácii 5. septembra 1944 , 60 000 vojakov. Jej bojovú činnosť čiastočne podporovali niektoré partizánske jednotky.

V prvých dňoch povstania mala povstalecká armáda k dispozícii 16 peších práporov a 8 samostatných rôt. Bola vyzbrojená asi 46 000 puškami, 4 000 samopalmi, 2 700 guľometmi, 200 delami a mínometmi, 24 tankami (LT-35, LT-38,LT-40 ), 3 improvizovanými  pancierovými vlakmi, 34 lietadlami ¹². Hlavným problémom výzbroje bol nedostatok ťažkých, protitankových a protilietadlových zbraní.

Do bojov od začiatku zasiahlo aj povstalecké letectvo. Jednotka mala k dispozícii 4 dvojplošné stíhacie Avie B-534, niekoľko pozorovacích / ľahkých bombardovacích Letov Š-328, dve stíhačky Messerschmitt Bf 109G-6 a niekoľko ďalších typov.¹³ 1. kombinovaná letka väčšinou slúžila na podporu pozemným jednotkám, jej piloti však zasiahli aj do niekoľkých leteckých súbojov. Povstaleckému letectvu chýbali akékoľvek bombardovacie lietadlá, a preto boli jeho možnosti priamej leteckej podpory bojujúcich pozemných jednotiek podstatne oklieštené. Možnosti povstaleckého letectva sa celkovo zlepšili po prílete 1. čs. samostatného stíhacieho pluku, ktorému sa darilo udržiavať kontrolu nad vlastným vzdušným priestorom.

Unáhlená iniciatíva partizánov – 27. augusta obsadili partizáni a vojaci majora Cyrila Kuchtu Ružomberok, zlikvidovali alebo zaistili nemeckých občanov, oslobodili politických väzňov a podobne ako vo viacerých ďalších obciach vyhlásili obnovenie ČSR a mobilizáciu. Obsadením mesta bola fakticky prerušená železničná trať v údolí Váhu, zastavili sa i práce v miestnej zbrojovke, kde sa nachádzali komponenty pre niekoľko stoviek delostreleckých lafiet. 28. augusta 1944 v Martine skupina komunistických partizánov 1. partizánskej brigády M.R. Štefánika v spolupráci so železničiarmi a antifašistami z vojenskej posádky pri pokuse o odzbrojenie zastrelila v martinských kasárňach väčšinu členov skupiny nemeckých vojakov pod vedením plukovníka Otta, ktorá prichádzala z Rumunska a bola deň predtým ubytovaná v kasárňach. Nie je jasné, či medzi zabitými boli aj ženy a deti.

Nemecká odveta na seba nenechala dlho čakať. Stupňujúca sa činnosť bojachtivých partizánov bola už len zámienkou na vtrhnutie nemeckých vojsk. Veľvyslanec Nemecka Hans Elard Ludin požiadal v Berlíne o vojenský zásah, 28. augusta s ním vyslovila súhlas aj slovenská vláda. Nemecké jednotky hneď nasledujúci deň začali okupáciu Slovenska, aby potlačili vzburu a pomohli pronemeckému režimu v boji proti partizánom. Táto unáhlena činnosť partizánov ,viedla k porážke povstania.(27.10.1944), ale vzhľadom k okolnostiam neskorší dátum nepripadal do úvahy.

4.3 Vojenský priebeh SNP

Povstanie preto začalo na rozkaz Jána Golian 29. augusta 1944 o 20:00 po odznení dohodnutého hesla „Začnite s vysťahovaním“.

Hlavné vojenské akcie :

29.8.1944 Boje pri Žiline. Veľiteľ 2 práporov bol mjr.Dobrovodský 30.8.1944 prápory ustupujú silnému protiútoku Nemeckej armády pri Strečno.

31.8 1944 Začína sa boj o Strečniansku tiesňavu. Silný protiútok partizánskych jednotiek na čele s Veličkom, donútil nemecké oddiely aby sa presunuli druhý breh Váhu, odkiaľ následne bočnou paľbou najmä ťažkými guľometmi ostreľovali pozície obrancov. Ťažké straty utrpela najmä jednotka francúzskych partizánov(pod vedením de Lannuriena).

Nemci získali bez boja strategické výšiny okolo zrúcanín Starhradu. Brániť po nasadení nemeckých tankov bez dostatku protitankových zbraní už viac nebolo možné a preto začali ustupovať

Nemci obsadili 5. septembra 1944 dôležitý železničný uzol Vrútky.

6.septembra 1944 skupina Schäfer bez boja obsadila Liptovský Mikuláš a Ružomberok.

Bojová skupina Schill. 2. septembra odzbrojila bratislavskú vojenskú posádku a bez boja obsadila Trnavu a Nitru.. Ďalšie nemecké jednotky podobne obsadili 31. augusta letisko v Trenčianskych Biskupiciach, 1. septembra Piešťany a Trenčín. Pred Topoľčanmi narazila skupina Schill na predsunutú obranu povstaleckých jednotiek, ktoré pripravovali obranu Baťovian. Boje o mesto napokon trvali od 3. do 9. septembra 1944. Skupina Schill mesto dobyla hlavne vďaka podpore samohybných diel, modernej technike aj letectva, ktorým nemohli  slabé povstalecké sily čeliť. Povstalecké jednotky ustúpili smerom na Prievidzu, partizáni na Vtáčnik. Pri jednom z protiútokov bol zajatý povstalecký veliteľ úseku kapitán Adolf Weinhold.

10. septembra o 20. hodine bola realizovaná reorganizácia povstaleckého vojska, 2 vojenské obranné oblasti boli zmenené na 6 taktických skupín.

Ešte 13. septembra obsadila nemecká bojová skupina Schäfer Dolný Kubín, o deň neskôr Kraľovany . 17. septembra pristáli na letisku Tri Duby 4 americké B-17, ktoré priviezli americkú styčnú vojenskú misiu. Jej veliteľom bol James Holt Green. Doviezli zbrane, strelivo, niekoľko protitankových zbraní bazooka (ktoré povstalci nevedeli použiť) a lieky.21. septembra 1944obsadili Nemci Handlovú a o niekoľko týždňov 6. októbra Kremnicu. 6.októbra 1944 začala sa  Karpatsko-duklianska operácia. Jedna s najväčších horských akcií počas druhej svetovej vojny.

7. októbra 1944 na Slovensko priletel gen. Rudolf Viest, ten prevzal velenie 1. československej armády na Slovensku. Schill obsadila 3. októbra 1944 Žiar nad Hronom. Jednotka Schill dobyla 26.októbra Zvolen a 27. októbra 1944 Banskú Bystricu.¹⁴

Povstalecká armáda  prestala klásť súvislý odpor. Viest preto v noci z 27.  októbra  1944 vydal rozkaz v ktorom nariadil prechod povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja. 3.novembra  1944 Nemci spolu so slovenskými kolaborantmi zajali Rudolfa Viesta  aj  Jána Goliana , obidvaja generáli neskôr zahynuli v nemeckom zajatí.

Po zániku 1.čekoslovenskej armády a jej prechode na partizánsky spôsob boja, museli partizáni čeliť nátlaku nemeckej armády preto sa stiahli do hornatých oblastí Slovenska, kde čakali na oslobodzovacie armády, odtiaľ vykonávali zväčša len diverznú činnosť.

¹⁴ CSÉFLAVAY.F .:  Vojenský priebeh povstania,In: MICEV a kol. .:SNP 1944,BB,Múzeum SNP, 2009, str.92-116

Aj partizáni mali svoje kultúrne zložky. Boli to hlavne :  Slobodný povstalecký vysielač z Banskej Bystrice. Okrem spravodajstva a informácií vysielal po celý deň aj hudbu. Bol to účinný nástroj propagandy a od prvých dní sa stal terčom nemeckých náletov a povstalecké Frontové divadlo. Viedol ho Andrej Bagar. Počas SNP nemecká armáda spáchala niekoľko vojnových zločinov. Najväčšie následky boli obci Nemecká (január.1945)  strelnou ranou do tyla zavraždili, partizánov, povstalcov a Židov, mŕtve telá padali priamo do horiacej pece vápenky, čo neskôr znemožnilo určiť presný počet zavraždených, predpokladá sa že, ich bolo okolo 900 obetí.¹⁵

4.4 Zánik 1.SR a oslobodenie Slovenska

Pronemecký režim na čele s Jozefom Tisom v Bratislave po porážke SNP aj naďalej zostával pri moci. Sám Tiso poslal Hitlerovi telegram, v ktorom vzdával vďaku za pomoc pri potlačení povstania a o niekoľko dní v Banskej Bystrici udeľoval vyznamenania nemeckým vojakom, ktorí sa pri bojoch vyznamenali.

Nemecké jednotky v spolupráci s Hlinkovou gardou a niektorými špeciálnymi                    protipartizánskými skupinami operovali na Slovensku a zvádzali boje s partizánmi. Nastalo obdobie likvidácie účastníkov SNP, deportácie stoviek zajatcov do koncentračných táborov, verejných popráv a masových vrážd civilného obyvateľstva. Protipartizánske jednotky tiež systematicky likvidovali všetky objekty (napríklad horské chaty), ktoré v horách mohli slúžiť partizánom.

V tej dobe už Červená armáda – konkrétne 2. ukrajinský (pod velením Radiona Malinovského) a 4. ukrajinský front (pod velením Andreja Jeriomenka), 1. česko-slovenský armádny zbor a rumunská 1. a 4. armáda bojovali na území Slovenska. Proti nim stáli menej početné nemecké jednotky – 1. tanková (pod velením generála Gottharda Heinriciho) a 8. armáda (pod velením generála Otta Wtihlera) a kráľovská maďarská 1. armáda. Tie tiesnené nepriateľom pozvoľna ustupovali hornatým terénom severného a východného Slovenska. Na prelome rokov 1944 a 1945 sa rozpútali tvrdé boje na juhovýchodnom Slovensku, po ktorých boli oslobodené 19. januára 1945 Košice.

Pri prekročení Ipľa a Hrona sovietske vojská na krátky čas oslobodili niektoré mestá na juhu Slovenska. Pri Leviciach prerazili nemeckú obranu a úspešne postúpili pozdĺž  Dunaja. Bratislava bola sovietskymi vojskami oslobodená 4. apríla 1945. Začiatkom roka sa česko-slovenské a sovietske jednotky prebojovali až k Liptovskému Mikulášu, kde ich dobre pripravená nemecká obrana zdržiavala celé 2 mesiace. Boje o Liptovský Mikuláš skončili 4. apríla 1945. Potom už sovietske, česko-slovenské a rumunské vojská nenarazili na slovenskom území na žiadny výraznejší odpor a postupovali cez Moravu až do Čiech. Ministerstvo obrany nenariadilo Domobrane a Hlinkovej garde zotrvanie v obrane.

Väčšina vojakov týchto jednotiek sa rozpŕchla domov.  Ušli aj štátni pohlavári, ktorí sa snažili zachrániť na západe. Jozef Tiso bol zatknutý v kapucínskom kláštore v  Rakúskom  Kremsmünsteri Američanmi. Slovensko bolo v tej dobe oslobodené. Opäť sa nastolila česko-slovenská vláda. Vďaka Slovenskému národnému povstaniu prešlo Slovensko do povojnovej Európy ako plnohodnotná súčasť svetovej protihitlerovskej koalície, zatienilo tak svoje hriechy, ktoré spáchalo, keď sa zúčastnilo na bojoch proti ZSSR.

¹⁵MICEV.S .:Fašistické represálie, In: MICEV a kol. .:SNP 1944,BB,Múzeum SNP, 2009, str.156

5.Baťovany(dnes Partizánske) v rokoch 1938-1945

5.1 Budovanie nového mesta -Baťovany.¹⁶

Baťovany sa začali budovať vďaka firme MAS- Moravské a slovenské strojírny. Táto spoločnosť patrila do koncernu Baťa.(Na čele spoločnosti bol Ján Antonín Baťa.) Táto spoločnosť kúpila pozemky v chotári dediny Šimonovany (Dnes súčasť Partizánskeho), od veľkostatkára Salzberga. Na týchto pozemkoch sa 8.augusta 1938 ,začala stavať haly na výrobu bicyklov. Okrem výrobných hál sa začali budovať aj moderné domy pre budúcich zamestnancov.( Prvý občan narodený v Baťovanoch bol Ján Anton Jaďuď (*21.2.1940)  Mesto projektoval Vladimir Karfík – predstaviteľ funkcionalizmu. No po vzniku Slovenského štátu sa výstavba prerušila. Ján Baťa si potreboval nakloniť slovenskú vládu a preto jej upísal pôžičku .Tým sa mu uvoľnila cesta pre jeho podnikanie a tým pádom sa mohla znovu obnoviť výstavba mesta. Ján Baťa zmenil názov spoločnosti z MAS na Baťa, slov. uč. spoločnosť a zmenila sa aj orientácia výroby na výrobu topánok.  Výstavba sa rozbehla takým tempom, že v júli 1939 už boli vyrobené prvé páry topánok. V novopostavených domoch firma prichýlila aj absolventov Baťovej školy práce, ktorí odišli pre zlé podmienky v okupovanom Česku. Títo neskôr  zaškolili do obuvníckeho remesla ďalších ľudí, čo vydláždilo cestu Baťovanom stať sa slovenskou metropolou vo výrobe obuvi.

5.2 Ilegálne hnutie ¹⁷

Do rodiaceho sa mesta prišli aj ľudia , ktorým nezastreli oči prejavy úspešne rozvíjajúceho sa mesta na politickú situáciu na Slovensku. Po vypuknutí 2.svetovej vojny sa vytvorila prvá ilegálna bunka (Podnetom bolo aj vytvorenie miestneho orgánu HG pod vedením riaditeľa obuvníckeho závodu -J.Ľuptáka.), ktorú založili robotníci spodkovej manipulácie : Ondrej Kramár ,Rudolf Kalabus, Karol Ivanka. Vykonávali diverzné akcie na železnici pri ktorých mali spojenca – zamestnanca žel. stanice Štefana Horváta. Postupom času sa pridávali ďalší členovia a koncom roku 1941 už mala 60 členov. Najvýznamnejší človek, ktorý sa pridal do ilegálnej bunky bol Albín Grznár(*25.3.1919 , †.5.9.1944)- Bol to Veľkouherecký rodák pracoval v kameňolome. Vstúpil do miestnej organizácie komunistickej strany.V roku 1936 sa stal organizátorom protestu lesníkov a poľnohospodárov na Tonetovom statku vo Veľkých Uherciach. Protest sa skončil úspešne, lesníkom a poľnohospodárom zvýšili platy. Grznár sa po zákaze kom. strany zapojil do ilegálnej antifašistickej bunky. Krátko po tom odišiel do Banskej Bystrice aby sa spojil s ilegálnym vedením komunistickej strany. Ale sledoval ho agent ÚŠB a zaistil ho. Neskôr bol prepustený pre nedostatok dôkazov.¹⁸ Albín Grznár sa čoskoro stal vedúcou osobnosťou ilegálnej činnosti na Hornom Ponitrí. Umrel v boji o Baťovany a jeho posledné slova boli ,,kamaráti som ranený´´¹⁹ Veľký význam pre ilegálnu organizáciu malo aj spolupracovanie so žandárskou stanicou. Táto spolupráca umožnila spomalený proces proti členom ilegálnej bunky. K nárastu protifašistických názorov prispelo vydávanie letákov a časopisov ilegálnou bunkou. Otcom myšlienky vydávania bol A.Grznár a strojcom Emil Vojtila. K ilegálnemu vydávaniu významne prispel pracovník železničnej dráhy. Ten cestoval prakticky po celou území Slovenska. To bolo výhodné na nákup materiálu ako: papier, farby a cyklostylové blany. Tým umožnil vydávanie ilegálnych časopisov Hlas ľudu, Hlas dediny, ďalej boli vydávané rôzne antifašistické letáky a  prehľad politických udalostí. Vydávanie zohralo významu úlohu, keďže bolo jediným médiom

, ktorým sa bolo možne spojiť s obyvateľmi. Rozhlas, tlač, film, verejné vystúpenia boli pod kontrou ľudáckeho režimu. V auguste 1942 sa v lese nad Baťovanmi uskutočnila porada ilegálnych pracovníkov z okresov Topoľčany, Prievidza, Bánovce nad Bebravou a Nitra. Prijalo sa rozhodnutie o vytvorení riadiaceho revolučného orgánu pod názvom -Komitét Horno a Dolnonitrianskej oblasti, do čela bol zvolený Albín Grznár. Okrem toho prijala aj rozhodnutie o rozšírení ilegálnej tlače. Albín Grznár sa vo vedení osvedčil a rozšíril spojenia na viaceré organizácie na Ponitrí. Ďalším významným členom ilegálnej bunky bol Alexander Makarenko, rodák z Ruska. Bol nadšencom bezmotorového lietania.Za pomoci baťovej školy práce zriadil krúžok bezmotorového lietania. U žiakov, okrem schopnosti lietať, rozvíjal aj antifašistický postoj. Po vypuknutí SNP jeho žiaci významne pomohli pešiemu vojsku, keď na nemeckých vojakov zhadzovali bomby. Odvážili sa vzlietnuť na bezmotorových lietadlách a to aj napriek tomu, že ich ohrozovali oveľa vyspelejšie nemecké lietadlá. Azda najzapálenejšími letcami v boji proti nacistom boli: Alexander Makarenko, Samuel Slivák a Ernest Vavrovič. Makarenko bol v roku 1944 chytený gardistami a (priestoroch dnešnej SOŠ v PE) bol väznený a umučený.

5.3 Partizánsky tábor Albína Grznára. ²⁰

Partizánsky tábor bolo nutné vytvoriť po tom ako sa ÚŠB pokúsila zatknúť hlavných predstaviteľov ilegálnej bunky- Albína Grznára a Karola Ivanku, ktorým sa za pomoci veľkého šťastia podarilo ujsť. Po tomto nútenom odchode prešli na partizánsky spôsob života. Poloha tábora sa viackrát menila. Do tábora prišiel aj neskôr významný prozaik Rudolf Jašík. Významný pre tábor bol príchod kapitána červenej armády- Pavela Alexandroviča Baranova. V nedeľu 2.apríla 1944 od Baťovian, Prievidze a Žamovice prichádzali delegáti ilegálnych buniek. Zišli sa na čistinke pod Chlnkom. Prejav mal P.A.Baranov, ktorému sa podarilo ujsť z koncentračného tábora. Hovoril o zločinoch, ktorých sa dopúšťa Nemecká ríša, tiež hovoril o situácií na sovietsko- nemeckom fronte. Na záver mal prejav A.Grznár, ktorý hovoril predovšetkým o príprave povstania. Zásobovať tábor mal na starosti Jozef Trojan, ktorý pod rúškom tmy vozil potraviny do tábora v miestach nad Kolačnom. Anton Macko finančne z fabrických zdrojov pomáhal zabezpečiť výkup potravín pre tábor, ale aj finančne prispel rodinám povstalcov. Bol vytvorený partizánsky oddiel na čele s Pavelom A. Baronovom,     po ňom dostal názov – ,,Pavel´´ P.A.Baranova pri ceste na železničnú stanicu obkľúčili a neskôr uväznili vo väzení pri Bratislave a nakoniec bol transportovaný do koncentračného tábora. Pred koncom vojny sa mu podarilo ujsť. Partizánske hnutie na Slovensku prerástlo do takej miery, že začalo výrazne ohrozovať záujmy Slovenskej vlády. Následkom bolo, že Tisova vláda ku dňu l2.augusta 1944vyhlásila stanné právo s platnosťou pre celé Slovensko. To sa odrazilo aj na aktivite Grznárovho partizánskeho oddiel ,,Pavel“. Začiatok ozbrojeného odporu bol len otázkou času.

5.4 Slovenské národné povstanie a partizánsky odboj²¹

24.augusta 1944 Albín Grznár, Jozef Trojan, Ondrej Kramár zorganizovali stretnutie členov

partizánskeho oddielu a informovali ich o situácií príprav ozbrojeného povstania.O jedenástej večer zložili partizánsku prísahu(na mieste dnešného pomníka prísahy v Partizánskom).Pomocou auta firmy Baťa bola zabezpečená munícia ukradnutá zo skladu v Zemianskych Kostoľanoch. Po informácií o vypuknutí SNP partizáni z Grznárovho tábora, v noci z29.na 30.augusta obsadili Baťovany. Začalo sa vyzbrojovanie dobrovoľných účastníkov pri mostoch v Šimonovanoch a v Malých Uherciach.

Bola rozpútaná veľká agitácia, ktorá mala za účel získať nových členov pre SNP.(Pri vypuknutí SNP do boja nastúpilo cca 2´000 povstalcov.)

Albín Grznár vystúpil na balkóne Spoločenského domu a informoval obyvateľov o vzniknutej situácií. Partizáni boli vyzbrojovaní iba ľahkými pechotnými zbraňami k dispozícii bolo iba zopár kanónov. Spôsobila to trhlina vo vojenskej organizácií. Najvážnejšou trhlinou bola zrada kapitána nitrianskej posádky- Šimigovského, ktorý odovzdal nitrianske kasárne do rúk Nemcom. K prvým vojenským akciám skupiny „Pavel“ došlo pri Čajkovciach, pri Topoľčanoch. Zúčastnili sa tu aj bezmotoroví letci sústredení okolo A.Makarenku a S.Sliváka. Nemecká skupina Schill si s povstalcami ľahko poradila a zakrátko obsadila Topoľčany. Nemci mali výhodu v omnoho dokonalejšej vojenskej technike. Nemci mali záujem, čo najrýchlejšie sa dostať do vojenského skladu v Zemianskych Kostoľanoch, kde sa nachádzalo 1,5 mil. litrov benzínu a množstvo výzbroje. Nemci sa rozdelili a začali útočiť aj v smere od Bánoviec nad Bebravou. Veliteľ povstalcov na Ponitrí- Adolf Weinhold musel preto do oblasti poslať 3 roty. Ďalší útok prišiel aj v smere od Zlatých Moraviec. Obyvatelia Skýcova a Veľkých Uherciach rozkopali cestu a urobili zátarasy. To skomplikovalo presun Nemcov. 4.septembra prišla skupina Schill až do priestoru Malých a Veľkých Bielic,       (dnes časti Partizánskeho). Narazila tu na tvrdú obranu. Partizáni sa držali najmä na vyvýšenine ,,Stopa“(pri Brodzanoch) kládli najväčší odpor, lebo dobytie „Stopy“ by znamenalo priamy útok na Baťovany. Nemci videli východisko v nasadení ťažkej techniky. Pri ,,Stope“ sa spomalil rýchly postup Nemcov. Udržanie pozícii si vyžiadalo straty na životoch partizánov, najciteľnejšia z nich bola strata Albína Grznára- hl. organizátora protifašistického hnutia na Ponitrí. Podľa výpovede Vladimira Bužka bol zasiahnutý do nohy a potom do hlavy. A onedlho umrel. Napriek snahe partizánov na druhý deň Nemci obsadili Brodzany 5.-6.septembra prebehli boje o Baťovany, no aj napriek veľkej odvahe partizánov nemali šancu poraziť nemecký útok v noci 6.septembra, ktorý bol podporovaný letectvom, delostrelectvom, mínometnou paľbou a tankami. 7.semtembra 1944 Nemci obsadili Baťovany. Nemci sa pokúšali zničiť obranné krídlo pri Skačanoch, no ani po troch dňoch sa im to nepodarilo. Obrancovia v nočnom boji na čele s veliteľom čatárom Pavelom Havaldom vytlačili Nemcov späť k okupovaným Šimonovanom²². Tento neúspech donútil Nemcov k nasadeniu tankovej roty. Strata Baťovian bola pre obranu hornej Nitry príliš veľká ,znamenalo to zastavenie hlavného prísunu potravín partizánov, preto partizáni podnikli niekoľko akcií s cieľom obsadiť Baťovany. Tieto akcie boli neúspešné a vyprovokovali Nemcov aby zaútočili na povstaleckú skupinu „Pavel“ vo Veľkých Uherciach. Na útok Nemci použili 16 tankov, letectvo, delostrelectvo., 9.septembra 1944 Nemci obsadili Malé a Veľké Uherce a Oslany. Obete na strane povstalcov boli veľké aj vďaka tomu, že Nemci na svitaní zmasakrovali skupinu povstalcov pod Šípkom, spôsobili to hlavne nedostatočné hliadky.9.semtember bol čiernym dňom obrancov mesta Baťovany. Významná pomoc bola aj zo strany zdravotného strediska- Dom zdravia v Baťovanoch. Tu bola partizánom poskytnutá základná zdravotná starostlivosť, boli utajovaní a včas varovaní pred nebezpečenstvom. Hlavnú zásluhu na tom mal MUDr. Alexander Papp a MUDr. Ľ.Holéma.

5.5 Prechod na partizánsky spôsob boja a oslobodenie mesta Baťovany.

Po dobytí Baťovian ustupovala obranná línia smerom k Novákom. Skupina „Pavel“ prešla pod velenie povstaleckej brigády „Fatra“. Partizáni skupiny „Pavel“ sa podieľali na partizánskych akciách v okolí Kľaku. Partizáni skupiny ,,Pavel“ opustili hornú Nitru územie ktoré dobre poznali a odišli do bojov na neznámom území na Hrone. Skupina „Pavel´´bola začlenená ako 3.samostatný prápor k 2.československej paradesantnej brigáde gen.Přikryla. Situácia bola zo dňa na deň ba z hodiny na hodinu horšia.24.októbra 1944 ustúpil prápor pod vedením Jozefa Trojana až do oblasti Starých Hôr(blízko Donovalov).V tejto oblasti následkom bombardovania prišli o časť výzbroje a potravín. V noci z 27. na 28. oktobra vrchný veliteľ Československej povstaleckej armády na Slovensku- Rudolf Viest vydal rozkaz ,že sa skončil organizovaný vojenský odpor voči Nemcom. Jozef Trojan 27.októbra rozpustil skupinu ,,Pavel“ a zdôraznil potrebu vrátiť sa do lesov pri Baťovanoch.(Za tento krok bol J .Trojan v 1953 nespravodlivo popravený komunistickým režimom.)Brigáda ,,Pavel´´ sa rozdelila na skupinky – l.skupinu viedol Ondrej Kramar, vydala sa v ústrety červenej armáde. Pri oslobodení obce Baláže sa s ňou stretla a jej členovia sa stali príslušníkmi Československej ľudovej armády gen.L.Svobodu. 2.skupinu viedol Ing.P. Nemec a Ing.P.Takač.Tá sa vydala na východ a prežila podmienky nesmierneho strádania (vďaka podpore miestnych) a nakoniec sa vo februári 1945 pridala k červenej armáde. 3. skupinu vytvoril Jozef Trojan Jeho skupina 26.novembra 1944 prišla do Baťovianskych hôr. J .Trojan na samote Hlboké znovu začal organizovať skupinu ,,Pavel“. Významne ju doplnila čata Paučenka, vďaka ktorej sa stala akcia schopnej šou. Skupina ,,Pavel‘ ‚bola premenovaná na Hornonitriansky prápor. Osloboditeľský front sa nezadržateľne blížil aj k Ponitriu.l5 .januára 1945 Nitrianska partizánska brigáda v zaútočila na nemeckú armádu v priestore Žarnovica Nová Baňa, cieľom bolo zabezpečiť priechodnosť komunikácií. Mala k dispozícií 4 tanky a 400 dobre vyzbrojených členov. Zúčastnil sa aj Hornonitriansky prápor. Tato akcia donútila Nemcov ustúpiť. Boje sa načas presunuli do okolia Banskej Štiavnice. Po jej oslobodení začala Nitrianska partizánska brigáda a Hornonitriansky prápor začali smerovať k Baťovanom. Prišiel deň, ktorý je v dejinách mesta zapísaný zlatými písmenami  – 2.apríla 1945 za pomoci II. ukrajinského frontu maršala Malinovského a jednotiek I. bukureštskej divízie oslobodili mesto Baťovany. Nemci aj v Baťovanoch zanechali jazvu v podobe masového hrobu na miestach pri moste cez rieku Nitrica. Bolo tu popravných, výstrelom do tyla, 27 osôb(z toho 10 žien a 4 deti.)Telá boli exhumované do nového hrobu, kde im bol vybudovaný pomník.²³ Za slobodu mesta Baťovany padlo 147 povstalcov. Baťovany poli premenované na Partizánske ako večná spomienka na hrdinskosť občanov z Baťovho mesta.

2.4 Na spoluobčanov nezanevrel

… Ani po skončení druhej svetovej vojny Pavel Havalda neostal ľahostajný k svojmu mestu. Pomáhal budovať pomníky SNP ale i iné stavby v meste. So žiakmi chodil ,,po stopách´´ povstania a viedol mnoho prednášok na túto tému. Za svoj prínos spoločnosti bol vyznamenaný nepreberným množstvom medailí a odznakov, spomeniem : Rád Milana Rastislava Štefánika, Vyznamenanie Ruskej federácie (2x) atď… Je tiež jediný občan, ktorý získal – ,,Verejné uznanie mesta Partizánske´´. Písanie o ňom ukončím jeho slovami :

,,Keď národ zabudne na význam SNP, jeho obete boli zbytočné´´.

V pdf. na : http://www.uloz.to/7576326/neznamy-hrdina-pdf